reklama

Stromčeky sa chytili

„Boj sa asi nikdy neskončí,“ som si v duchu povedal, keď som prišiel na lúku. Čakala ma tam poriadne vysoká tráva a znovu narastené rastliny, ktoré suché v ohni tak zaujímavo pukajú. Vysadené stromčeky sa strácali v tejto húštine. Privezená kára ma zlákala pustiť sa do džungle rastlín. Z nich osamelo vytŕčal orech. Pri ich odtínaní kosákom som sa cítil ako cestovateľ raziaci si cestu s mačetou v ruke bambusovým hájom. Tieto rastliny napité vodou sú aj ťažké, tak som sa veru aj zapotil kým som ich vozil na kompostovisko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Takto sa mi podarilo z ich obkolesenia oslobodiť pár stromčekov. Miestami som sa medzi nimi úplne strácal. Ale zároveň ma aj vzrušoval tento boj s nimi. Sú veľmi rozpínavé. „Pokiaľ ich nevytrhneš aj s koreňmi, nemáš proti ním žiadnu šancu“, poradil mi okolo idúci kamarát. Ohníku na starej pahrebe som sa veľmi nemal času venovať. Chvíľu horel, väčšinou ticho tlel. Pokúšal som sa páliť na ňom staré vyschnuté seno, ale to viac čmudilo ako horelo, to mi nerobilo skoro žiadnu radosť. Iba čo dym dráždil suseda, lebo ako na potvoru vietor fúkal smerom na jeho chatku. Keď si aj nahlas zaklial, s experimentovaním som radšej prestal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O niekoľko dní ma žena vysadila z auta pri lúke s vyžínačom. Boj s trávou sa začal. Tam kde bola nevysoká tráva to ešte ako tak šlo, ale na hrubšie byle voňavej byliny už silónové vlákno nestačilo. Výmena nástroja sa mi podarila až na druhý krát. Tiež to nekosilo ako klasická kosa, ale aspoň sa to ako tak ruvalo aj s hrubšími byľkami. Vláčiť vyžínač na chrbte veru nie je žiadna slasť. Najviac ma hnevá to, že rezným nástrojom rozbitá tráva fŕka aj cez ochrannú sieťku do očí. Tie mi potom v noci dajú vedieť, že som s nimi nešetrne zaobchádzal. Moje utrpenie s už pokosenou trávou pokračovalo v ten istý deň aj popoludní, lebo žena trvala na tom, aby sme ju károu odviezli na kompostovisko. Ona sa na lúku dopravila autom, ale ja, ako vravia vojaci s károu som musel ísť po vlastnej ose, teda peši po ceste, aby rozumeli aj Tí, čo na vojenčine neboli. Trávy bolo neúrekom, pupčil som sa naloženou károu z lúky hore briežkom na cestu. To bol bod zlomu. Občas mi pomohla aj žena, keď mala pocit, že sme trávy na káru naložili priveľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ženinej pozornosti neušla pahreba, kde bolo niekoľko ešte úplne nespálených driev. Tie mi veľkodušne dovolila dopáliť, ale už nič nové na nej vraj nemám páliť. To ma mrzí, rád som si tu kládol oheň. Asi sa budem musieť aj s ohníkom presťahovať doprostred džungle rastlín, kde je zotletý vŕbový peň, tam by to mohlo dobre horieť. 

Teodor Komenda

Teodor Komenda

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  0x

človek ktorý rád počúva príhody zo života iných ľudí, prípadne sa sám rád stáva aktívnym účastníkom príbehov Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu