„Kde bývate? Spovedala som ho ďalej. „V ubytovni, Na vŕšku.S mojou pomocou sa pokúsil vstať. Mal pravdu, nohy oslabené alkoholom ho neveľmi poslúchali.:Podoprela som ho a tak sa mu nakoniec podarilo s mojou pomocou dotrepať sa až k lavičke. Kde je väčšia šanca, že precitne a znovu získa stratenú rovnováhu. Tam som ho nechala napospas jeho osudu.Keď tak nad tým teraz rozmýšľam, asi by som mu pomohla prejsť až na ubytovňu, keby nebol tak hrozne špinavý od blata. Asi spadol viac krát, pokiaľ nedostal okno. Dokončila rozprávanie pani sestrička.
17. mar 2014 o 15:16
Páči sa: 0x
Prečítané: 149x
Cik, cak...
Vracala som sa ako zvyčajne dosť neskoro večer z práce. Najkratšie to mám cik, cak cez mesto, chcela som povedať krížom, ale tak sa v meste nechodí. Pri banke som videla na trávniku ležať neznámeho staršieho muža. Ozvala sa vo mne ľudskosť, napriek tomu, že som bola dnes už dosť unavená. Zohla som sa k nemu, chytila som ho rukou za plece:“Čo sa Vám stalo?“ Po chvíli s nechápavým úsmevom zareagoval:“Asi som prebral.“
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)