Potom ma napadlo, že som si to, asi zle vysvetlil. Pravdepodobne myslel, plochu kruhu o polomere sedem metrov, kde sa môžu rozšíriť korene tejto inváznej rastliny. Pretože, keď som kopal jamy na stromčeky, tak v hĺbke som už žiadne takéto korene nevidel.
Myslel som si, že preglejková debnička z pomarančov a staré podrámy z obrazov mi vyrobia dostatok žeravej pahreby na starej vŕbe, ale opak bol po chvíli pravdou. Darmo som ohník prikrmoval tenkými halúzkami krídlatca, oheň chvíľočku pohorel, ale potom zase nič. Poriadny oheň aj napriek môjmu dúchaniu do pahreby sa nechcel rozhorieť. Rastliny krídlatky veľmi dobre nehoreli, lebo boli mokré. Od leta až do Nového roku, keď som nebol na šachte, tak pravdepodobne sused naviedol nezamestnaných na aktivačných prácach, aby posekali rastliny aj na časti tejto lúky. Mali za úlohu ich postínať a dať na kopy okolo neďaleko tečúceho potoka Urobili nám dobre, ale aj zle, lebo poškodili asi dva stromčeky. Rastliny aj teraz, keď sa zohriali veselo pukali. Niekedy ma pri fúkaní do pahreby aj zaskočili, lebo práve vtedy pukli. Akoby mi chceli povedať:“Nedúchaj, lebo Ti jednu strelím.“