Hotel Garni

Autor: Teodor Komenda | 19.12.2014 o 11:08 | Karma článku: 4,80 | Prečítané:  194x

V ubytovni, na izbe kde bývam sa mi už vystriedalo viacero spolubývajúcich. Medzi nimi aj Brbliak. Ako prišiel k tomu menu? Nuž, tak som si ho pomenoval, ja sám. Jeho meno, keď sa mi predstavoval som prepočul. Živí ho predaj novín. Neviem si zvyknúť na jeho pracovnú dobu. Na izbu prichádza buď o pol jednej alebo o pol druhej v noci. 

Po príchode si rozsvieti nočnú lampu. Môj spánok je tým pádom preč. S ohľadom na neskorú nočnú hodinu sa síce snaží chodiť po tichu, ale únava robí svoje. Ja to vnímam, ako keby sa pomedzi postele pohyboval medveď. Chrup, chrap,...Keď je, snaží sa dôkladne rozžuť potravu, čo je síce chvályhodné. Len keby sa to samozrejme neodohrávalo celkom blízko môjho ucha. Stôl je pri mojej posteli, na dokreslenie izby, kde sme spolu nútení žiť. Po najedení sa, na zahnanie smädu, rád pije pivo. Že je labužník, tak ho pije po dúškoch. Koniec piva, hlási hlasným odgrgnutím. Jedno obdobie sa po práci zvykol dôkladne vysprchovať horúcou vodou. To už teraz nerobí. Raz ráno, nespomínam si čo bolo príčinou našej hlasnejšej výmeny názorov, som mu povedal: „ Za Vašu nespavosť môže aj tá horúca sprcha.“ Odsekol mi: „ Vaše ranné sprejovanie mi tiež k spánku nepridá.“ To som Vám, ešte neprezradil, ale asi to už niektorí správne tušíte, ten chlap v noci nespí. Keď sa navečeria, občas úraduje. Musím pripomenúť, že je pedantný. Aby mu niektoré veci, noc nevyhnala z hlavy, snaží sa ich urobiť ešte v noci. Znášam to zo zaťatými zubami asi pol hodinu ale potom mu pripomeniem: “Nemohol, by ste úradovať ráno ?“Zvyčajne pochopí a zaľahne. Výroky politikov mu tiež nedajú späť. Niekedy s nimi vedie pomyslený dialóg celú noc, až pokiaľ sa nerozhodne pre únavu zaspať. Teda on a predstava politika, v jeho vyjadrení.

Keď sa mi jeho správanie zdalo neznesiteľné, posťažoval som sa na neho recepčnej, ktorá ho prijímala do ubytovne. Prosil som ju nech mu dohovorí, lebo je to s ním na nevydržanie. V deň, keď ho prijala, mi s úsmevom vraví: „Bude s Vami bývať taký sympatický blondiak, určite si budete rozumieť.“ Mohla si radšej do jazyka zahryznúť. Hneď prvú noc, keď nemohol spať a chodil fajčiť na balkón. Som uvažoval, či ho nechytiť odzadu za nohy a prásk ho cez zábradlie. Aby som mal konečne pokoj a mohol som spať. Predstava pätnástych rokov strávených vo väzení ma síce odradila od tohto činu. No a mám aj rodinu, tak predsa musím niečo vydržať. Po pár nociach prebdených pri jeho nočných monológoch, som uvažoval, či mi ho tam nenasťahovali preto aby ma dostali z ubytovne. Platím síce načas, ale cena je dohodou. Možno im to po roku, už asi nevonia, takže to skúšajú takto. Pani recepčná ma ubezpečila, že v noci, keď bude mať službu, si s ním pohovorí. Nakupoval u nej pivo. Raz v noci som sa zobudil na také nepríjemné cmukanie. Rozmýšľam, kieho boha zase robí. Nedalo mi to a tak mu vravím: “Nemohol by ste s tým prestať.“„Odpoveď ma šokovala: “Nechrápte.“

Inokedy som počul zase ten zvuk, ale musel som byť nejaký oťapený, lebo cmukal celú noc až pokiaľ nezaspal a ja nič. Svoj životný priestor si rozširuje na úkor mnou obsadených miest. Tak napríklad polička. Mal som obsadené dve ale z vrchnej ma počas víkendu čiastočne vytlačil. Vtedy sa môže rozťahovať po celej izbe sám. Na izbe nám robia spoločnosť pavúky, ale tie mu zrejme nevadia, lebo pavučiny zo stien musím ometať iba ja. Ináč je silne nábožensky založený, čo nám dáva najavo počas nočných monológov, o čom ma stihol informovať sused z vedľajšej izby. Bolo mu treba ísť v noci na záchod a čo nevidí. U nás sa svieti a debatuje. Napriek tomu, že bol rozospatý, nešlo mu to do hlavy. Vedel, že mňa by to rušilo, ale potom si spomenul, že je sobota a ja chodím v piatok domov. Premýšľal ďalej, žeby si dovliekol na izbu nejakú babu? Pravdu sa dozvedel, keď vrzli dvere a videl ako vychádza na balkón usmiaty, lebo práve sám sebe vtipne odpovedal na otázku. Jeho vášňou sú krížovky. Na nočnom stolíku, ktorý tento nespavec premenil na nočný trezor, ma o tom presviedčajú stále nové a nové vylúštené tajničky. Sem, tam, sa tam nájde aj nejaká kniha, ale to je napospol výlučne s náboženskou tematikou. Chcel by byť šoférom, pokúša sa o to, ale zrejme ho nikde nechcú zamestnať. Doba je sprostá. Na poličke má vzorne uložené pravidlá cestnej prevádzky, ktoré podľa jeho vyjadrenia, začne študovať až ho niekam zoberú. Sľúbil mi, že sa odsťahuje koncom januára na nejaký privát do centra mesta. Asi aj jemu to naše spolužitie lezie hore krkom. Všetci sme sa na to tešili. Ja aj naši susedia, ktorých vyrušuje jeho poriadkumilovnosť, keď o druhej v noci lyžicou vyškrabúva hrnce, alebo keď umýva pivovú fľašu v drese. Ráno podľa toho koľko fliaš suší na radiátore, viem, ako ho v  noci sušilo. Žiaľ, tešili sme sa predčasne, asi mu to nevyšlo alebo si to rozmyslel.

Nechcem sa ho na to spytovať, aby sa neurazil. Po určitom čase som prišiel na to, čo myslel tým podnájomom v centre mesta. Zúčastnil sa súťaže, ktorú organizoval výrobca cigariet a tam boli hlavnou cenou tri zariadené byty v centre mesta. O jeho citlivosti hovorí aj fakt. Keď pri škriepke poznamenal : “ Ja viem, Vám asi vadí, že fajčím na izbe. Vy ste nefajčiar? “O to, aby bolo vyvetrané sa stará príkladne. Dvere na balkón nechá roztvorené aj keď vonku mrzne. Takže, keď prídem na izbu cítim sa ako bezdomovec. Taká je vnútri zima. Ináč, veľmi túži presadiť sa v živote. Do Vianoc súťažil v zbere čiarových kódov jednej značky cigariet. Konkurenciu likvidoval tak, že všade kde sa pohyboval, bral prihlášky do súťaže. Teraz sa zase pokúša s inými cigaretami dostať na preteky F1 do Austrálie ako šéf teamu V.I.P. Uzávierka súťaže sa blíži. Takže uvidíme, či bude šťastie unavené a sadne si...

Na mne mu okrem iných vecí prekáža aj to, že ráno, keď on ešte vyspáva. Jem kovovou lyžicou vločky s hrozienkami s keramickej misky. Nervy mu drása, kontaktný zvuk, ktorý lyžička vydáva pri styku s keramikou. Aby tomu predišiel, zaobstaral mi bielu plastovú lyžicu z bufetu. To som nebol ochotný akceptovať. Napätú situáciu som vystupňoval tým, keď som namiesto vločiek, každé ráno drvil zubami kukuričné lupienky. Pre jeho napäté nervy, to fakt muselo byť príšerné. Ale čo sa dá robiť, keď človek nechce umrieť od hladu. Chvalabohu, vrecko sa minulo. Raz v noci v izbe nad nami niečo oslavovali, sa samozrejme zase márne pokúšal zaspať. Ale keď ho ten hluk neustále privádzal do bdelého stavu už to nevydržal a situáciu zhodnotil sám pre seba nasledovne: “To sa už človek ani len vyspať nemôže. “Mlčky som mu pritakal. Pokúsil sa upokojiť tak, že rozlámal čokoládu na jednotlivé políčka. Každé z nich si ešte osladil glgom piva. Vydržalo mu to do svitania. Že je citlivý na hluk, tak na to upozornil aj susedovcov. Vstávajú do roboty pomocou rádio budíka. To by samo osebe nič nebolo, keby ho vypli alebo aspoň stíšili, keď sa prebudia. Keď sa mu to už zdalo neznesiteľné, ako neustále vyzváňa, tak ich usmernil: “Chlapi, až ste si nevšimli, ja tu vedľa ešte spím.“

O náročnosti jeho roboty nepochybujem. V zime, keď bola metelica, sa na izbe sušil celý, ešte aj cigarety. Jeho rajónom sú nočné podniky všetkých kategórií. Spomínal, že si vie odhadnúť, koľko predá a podľa toho si bral aj počet výtlačkov, aby na predaj nedoplácal.

Fajčenie bolo zrejme jeho pôžitkom. Keď sa splašil a zabudol povysýpať popolník alebo kôš z tetrapakovej škatule od mlieka plný ohorkov. Urobil som to ja, aby mi to tam nepáchlo. Trvalú službu som mal aj na záchode, tam používal ako popolník, pohár od lekváru. Keď mi to už všetko liezlo hore krkom tak som sa pozrel na poličku, tam sa na mňa škeril vyplazený jazyk, darček od dcéry, ktorá ako by mi tým chcela povedať: “Veď, ozaj čo Ta nútilo ísť za prácou do Bratislavy“...

Týždeň išiel tak ako mnohé pred ním. Tento deň nechal na stole kuchynský nôž. Neviem prečo, ale neznášam kuchynské nože, len tak pohodené na stole. Keďže som nevedel ako by zareagoval, keby som mu ho odložil do stolíka, tak som ho aspoň prikryl novinami. Čo oči nevidia, to srdce nebolí. Počas spánku sa my v hlave vynárali rôzne asociácie, na čo všetko môže byť takýto nôž zneužitý. Asi si myslíte, čo blbneš? Nemal by si pozerať tak často televíziu. Zabudol som Vám povedať, tuná je taký zvyk, že izba sa na noc nezamyká a náhoda je sviňa. Keď mi takéto hlúposti nedovolili vypnúť uši, ktorými som monitoroval situáciu na izbe v mojom bezprostrednom okolí, tak si vravím dosť. Po chvíle sa mi podarilo zaspať, ale keď sa vrátil domov, opäť som sa prebral. O mojich trápeniach asi nemal potuchy, spokojne potichu prežúval, dal si aj pivo ,na záver dvakrát ticho odgrgol a po cigarete na balkóne zaľahol a zaspal. Mne to trvalo dosť dlho. Myslím, že až nad ránom som trošku tuhšie zaspal.

Peter tak sa volá, na priezvisku nezáleží má aj otca. Vídavam ho v pondelok, keď chodí na návštevu do našej izby. Starý sa snaží byť vtipný, ale mne spôsob jeho rečí moc nevyhovuje, takže sa ani nesnažím dať sa zatiahnuť do debaty.

Po chvíli sa zvyčajne zdvihnú a idú do reštaurácie tohto hotela – ubytovne.

Teraz momentálne sme mali kľudný týždeň, v noci šramotil čo najmenej, takže i ja som sa naspal do sýtosti.

Večer som sa zdržal v meste, po príchode na izbu som si na vnútornej strane dverí mohol prečítať nasledovné upozornenie pre chyžnú.

OPRAVIŤ !!!

!!! KLUČKU na dverách

aby nevŕzgala !!!

Pomyslel som si ,ach tie nervy...Stalo sa ,ale musel si to urobiť sám. Raz poobede maturoval so skrutkovačom v ruke nad kľučkou, resp. musel rozobrať celý zámok ,lebo vŕzganie spôsobovala pružina ktorá vracia kľučku naspäť do východiskovej polohy. Aspoň sa čert jeden, rozumne prezabaval, veď bez tak ,veľa času len tak nemilobohu premrhá, pitím piva, spaním a lúštením krížoviek.

Vravím mu: “A otec Vás dneska nenavštívi. To je môj strýko, čo chodí ku mne na návštevu. “Keďže sa mi nechcelo so starým stretnúť ,tak som radšej vypadol do mesta.

Raz v noci som ho poriadne vyľakal, ani neviem čo ma to napadlo. Počul som ho, že vrzol dverami z chodby. Mne bolo treba ísť na záchod. Ako som sa šuchtal ku dverám, zrazu sa otvorili a ja som sa ocitol pred ním. Trhlo to s ním tak, že som ho musel chytiť za ruku a upokojiť slovami: “Nebojte sa Peter, to som ja.“ Ešte aj na WC som ho počul šomrať ako hrozne sa preľakol.

O jeho pedantnosti svedčí i fakt, že raz keď som si urobil len tak ledabolo plachtu na posteli, tak mi ju napol ako na vojne a paplón zroloval do valčeka, takže posteľ hneď vyzerala ako váľanda.

Situácia so spolubývajúcim sa po riešila po jednom víkende. Keď som prišiel na izbu chalan tam už nebol. Mal som z toho dobrý pocit , ale musím sa priznať, na izbe mi chýbali jeho veci, asi som si na neho už začínal zvykať. Myslel som si, teraz si asi chvíľu oddýchnem sám na izbe, ale úž večer mi tam nasťahovali nového spolubývajúceho, takže asi ani čert nevie čo mi toto ďalšie spolužitie prinesie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?