V poslednej dobe sa pobláznil do počítačových hier, hraničí to s posadnutosťou. Vie o tom nadšene rozprávať, ale čo z toho, keď mi mu nerozumieme. Nevyznáme sa v ničení vymyslených strašidelných figúrok, zasvätené komentáre videí, kde sú rozoberané možné akcie vo virtuálnom priestore, nás vôbec nevzrušujú. A tak s ním bojujeme, podobrotky, pozlotky, aby pochopil, že život sa odohráva v reálnom čase, teraz a tiež má svoje pravidlá, či už písané, ale veľa aj tých nikým nenapísaných a predsa medzi normálnymi ľuďmi rešpektovaných. Život nie je počítačová hra, kde možno beztrestne urobiť čokoľvek.
27. aug 2014 o 10:30
(upravené 28. aug 2014 o 10:23)
Páči sa: 0x
Prečítané: 250x
Nič mu nie je,
tak skonštatovala moja žena po príchode do kuchyne, keď jej syn na pripomienku, v nedeľu predpoludním, aby sa chystal do kostola, zahlásil:“Mamička, necítim sa dobre, bolí ma hrdlo, idem sa vyhriať do postele. Ženu vytáčajú tieto jeho vykrúcačky do biela.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)