7:5

Autor: Teodor Komenda | 30.3.2014 o 18:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  142x

Žena sa dala presvedčiť a kúpila sedem ovocných stromčekov, aby sme mali čo vysadiť na šachtu. Tak sa volá lúka, ktorú sme doteraz iba čistili. Vybrali sme sa spoločne ich posadiť. Teda ona s chlapcom autom aj s náradím. A ja s károu a so stromčekmi peši. Sadenie mi dalo poriadne zabrať. Niežeby zem bola tvrdá, ale bolo v nej dosť skál a tak som stromčeky zasýpal zemou z už predtým vykopaného jarku. Slniečko výdatne pripekalo, nepomáhalo mi ani neustále pochlipkávanie vody. Radosť som mal iba z ohníka, ktorý sa mi podarilo zapáliť z donesených kartónových škatúľ. Hrubé vŕbové konáre ešte stále nechceli veľmi horieť, asi v nich bolo ešte veľa vody.

Cez týždeň ma napadlo ísť do záhradníctva pozrieť, či nemajú ešte nejaké marhule? Marhule nemali, ale ma zlákali stromčeky hrušiek. Kúpil som ich päť. To som nemal. Doma z toho bola hotová sodoma a gomora. Žena mi povedala, že na jej pozemku, ich veru sadiť nebudem. To ma poriadne nahnevalo:“ Keď nebudem sadiť, môžeš si tam chodiť sama.“ Na druhý deň rozmýšľala, že by zašla do predajne vymeniť aspoň dva stromčeky za jablone, predsa sa jej päť hrušiek zdalo priveľa. Zišlo aj z toho. Chlapec mi vraví:“Ja, Ti tie hrušky zbierať chodiť nebudem.“ Nakoniec sa obidvaja ukludnili. Od ženy som dostal iba jedno obmedzenie::“Ďalej, ako zarovno so starou jabloňou hrušky nesaď. To som pomerne jednoducho splnil, aj keď sa mi samému, podstatne ťažšie sadilo, ako keď mi s tým pomáhala ona. Na hraničnú čiaru som dal nejaký ázijský druh hrušky, ten bol aj najdrahší. Hrušky som ta dal preto, lebo táto lúka ja dosť podmáčaná a hrušky majú radi dostatok vlahy. Takže uvidíme, či som to odhadol správne. Cestou späť, tlačiac káru som premýšľal, ako budem s bedničkami na oberaných hrušiek chodiť ich predávať na trh. Zaujímavá predstava, len bohvie, či sa jej dožijem. Žena s chlapcom si hneď predstavili dospelé stromy, ale to potrvá ešte veľa rokov kým sa tak stane. Opäť som na lúke. Pokračujem v čistení. Teraz sa oheň rozhorel poriadne. Prikrmoval som ho lístim a zotletými konárikmi. Občas to poriadne zadymilo. To sa mi nepáčilo, lebo vietor hnal dym na záhradkársku osadu, ale trvalo to iba chvíľu. Dym bol nádherne modrý. Bol som spokojný, podarilo sa mi zase urobiť pekný kus roboty.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?