Keď ma uspávanie prestalo baviť, tak som zapol televízor. Pritiahol som si postieľku aj s dcérkou k posteli a spolu sme sa pozerali. Došla druhá dcérka spať a tá z postieľky jej vraví: Vietor píska. Tá si z nej nič nerobila a začala sa pozerať na televíziu. Napadlo ma, či by malá v postieľke nezaspala, keď jej dám do fľaše čaj s medom. Pomohlo. V televízii nedávali nič zaujímavé, tak som si išiel čítať do kuchyne. Zanedlho pribehla do kuchyne staršia dcérka a vraví žene: Mamka, choď povedať susedovie Jožkovi, nech už toľko nepíska na píšťalke, mne sa potom nedá spať. Ty blázonko, to nie je Jožko, to je vietor.A ja som doložil: Budeme ho asi volať vietor Jožko.“
19. jan 2014 o 09:13
Páči sa: 0x
Prečítané: 156x
Vietor Jožko
Bol všedný podvečer. Žena išla uspávať dcérku. Po hodine toho nechala. Dala jej knižky, nech si ich pozerá. Ale tá začala o chvíľu mrnčať. Tak som išiel skúsiť šťastie s uspávaním ja. Skúšal som na ňu: „Zajko hajá, pipinka hajá... prebrali sme všetky zvieratká, ale nezabralo. Od susedov sa stále ozývali melódie, raz akoby to boli varhany, inokedy píšťala, chvíľami sa mi zdalo, že sa sused učí hrať na fujare.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)