Telefón nikto neberie

Autor: Teodor Komenda | 9.9.2013 o 19:00 | (upravené 9.9.2013 o 19:06) Karma článku: 7,60 | Prečítané:  201x

Rozhodla som sa ísť pozrieť mamu vo štvrtok. Je sama na dedine. Iste sa poteší. K nám sa cestuje na dvakrát. V susednom mestečku je treba prestúpiť na autobus idúci aj cez našu obec. Keďže som mala medzi dvomi spojmi dosť času, tak som urobila mame aj nákup. Mama sa mi potešila aj keď zvyčajne chodím domov v sobotu. Nestihli sme poriadne ani vyložiť nákup, keď zazvonil telefón.

Mama čosi niekomu vysvetľovala, ale ten akoby jej nechcel uveriť. Podala mi telefón:“Neveria mi, že si tu.“ Prikryla som slúchadlo rukou:“Kto Ti to nechce veriť? „Polícia.“ „Čo? Z rozpakmi na duši som sa rozhodla spýtať sa policajta, prečo ma hľadajú?“ „Nehlásila ste sa kamarátke na mobil, tak sme na jej požiadanie preverili, či sa Vám v byte nič nestalo.“ „Byt bol prázdny, iba v kuchyni na stole ležal, zrejme Váš zabudnutý telefón.“ Večer po návrate domov, mi paradoxnú situáciu, pripomenulo tridsať neprijatých hovorov na mobile a nová kľúčová vložka vo dverách.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?