Trampoty

Autor: Teodor Komenda | 11.6.2013 o 8:55 | Karma článku: 6,87 | Prečítané:  141x

Dcéra išla s rodinou v lete na dovolenku k moru. Na dva týždne nám zverila do opatery andulku. Všetko nám okolo starostlivosti o ňu vysvetlila. Pre istotu, nám to radšej aj zopakovala. Veď viete, dôchodcovia. Najpozornejšie to počúval kocúrik Pazúrik. Opatrujeme ho na balkóne vnukovi.

Keď skončila inštruktáž tak pozrela na Pazúrika s výstrahou v očiach, aby ani nepomyslel na to, že by ju mohol strašiť. Klietku s andulkou sme mávali zvyčajne na očiach. Napriek naším „bezpečnostným“opatreniam, Pazúrik využil našu chvíľkovú neprítomnosť a andulke odtrhol krídlo. Keď som to zbadala, tak vravím mužovi:“Po robote, choď do mesta a kúp novú, lebo to naše dievča by to neprežilo.“ „Na naše šťastie, si dcéra výmenu nevšimla.“ Pazúrik sa zanedlho šmykol na mokrom balkóne a po páde z balkóna na štvrtom poschodí na následky zranení po pár dňoch pošiel. Muža to dosť zobralo. Pazúrika mal rád. Šofer autobusu vezúc výpravu plavcov na preteky hovorí vedúcemu výpravy, keď míňali muža ležiaceho v jarku aj s bicyklom:“Veď, to je Marián od nás.“ „Zoberieme ho, býva tu v dedine cez ktorú ideme. Ako povedal, tak aj urobili. Chlapa, ktorý ani dobre nevnímal, čo s ním robia naložili aj s bicyklom do zadnej časti autobusu. Začali sa častovať klobásami, popíjali víno, aby im cesta rýchlejšie ubehla. Tak sa zarozprávali, že na cyklistu aj zabudli. Nad ránom, tesne pred Plzňou, začal vzadu v autobuse niekto kýchať. Vedúci výpravy hovorí šoférovi:“Trochu prikúr, aby nám tie deti neochoreli.“ Unavený šofér sa poškrabal po hlave a prehovoril:“To nie sú tie deti, to je ten unavený kamarát.“Dostali nápad, že by bolo rozumné sa ho zbaviť. „Vstávať, už sme doma.“ S touto vetou muža vyložili z autobusu a ponechali svojmu osudu. Jedného večera sa muž nevrátil domov zo záhrady. Pomyslela som si, asi sa zabudol niekde s kamarátmi v krčme. Keď sa však nevrátil domov ani na druhý deň, začala som byť nervózna. Prešla som cestu na záhradu ta i späť, ale neobjavila som po ňom ani stopy. Objavil sa až po dvoch dňoch. Zarastený, bledý a pochudnutý. „No a Ty si kde bol,“ neveriac vlastným očiam sa ho spýtala?“Nebudeš mi veriť.“ „V Plzni.““Preboha a ako si sa tam dostal?“ „Nechcela som uveriť jeho bájke.“ „Veď si mal zo sebou bicykel.““Veď, to je i mne záhadou.“ „V krčme som už cítil, že mám dosť, tak som sa rozlúčil s kamarátmi a šiel som na bicykli domov.“ „Potiaľ sa pamätám, ale ráno som ešte rozospatý tlačil bicykel popri ceste a predo mnou tabuľa Plzeň.“ „No a ako si sa odtiaľ dostal domov,“nedalo mi to.“““Autobusom s plavcami z neďalekého mesta.“ „Boli tam na pretekoch, tak som uprosil vedúceho výpravy aj šoféra, aby ma zobrali domov.““Ešte šťastie, že šofér je kamarát od nás.“Začudovane som pokrútila nad jeho vysvetlením hlavou a pohrozila mu:“Nepi toľko, nabudúce by si nemusel mať toľko šťastia.“
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?