„Ty si ma vôbec nevážiš,“ povedala som mu na to unaveným hlasom. Muž mi len tak mimochodom, na to odpovedal:„ Hneď zajtra si Ta odvážim.“ „Ba, aby si stále nešomrala, každý deň ráno a potom tiež večer si Ta odvážim.“ “Ty ma vôbec nechápeš,“ húdla som si zase. „Že, Ta vôbec necapnem, ubezpečoval sa muž? „Si hluchý ako poleno, tak je to.“ „Čože, že Ta zase rozbolelo koleno?““ Ani sa nečudujem, z toľkého behania za zlacneným tovarom po obchodoch.“ „Keby si si poriadne čítala letáky, čo nám hádžu do schránky, vedela by si, čo sa kde a kedy oplatí kúpiť. Tiež by si mohla variť viac týkovej „bravčoviny“, je lacná aj zdravá zároveň, rozohňoval sa muž.“ „Tak už prestaň a chyť sa aj Ty niečoho,“ nedala som sa. “No, práve kľučky na vchodových dverách som nemyslela.“
8. jún 2013 o 08:51
(upravené 8. jún 2013 o 11:51)
Páči sa: 0x
Prečítané: 200x
Pozor na prievan
Čo máme žrať? Takto ma občas privíta muž, keď sa vrátim večer z práce. Sedí rozvalený v kresle a pozerá televíziu. Popritom má v chladničke tri jedlá, len si niektoré z nich prihriať.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)