človek ktorý rád počúva príhody zo života iných ľudí, prípadne sa sám rád stáva aktívnym účastníkom príbehov Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Mnohým mladým mamičkám v Žarnovici, ktoré nedostali pre svoje deti materskú škôlku posmutnejú oči, keď prechádzajú povedľa pavilónu tejto organizácie a vidia zakonzervované stavebne neukončené triedy situované na poschodí ľavého pavilónu MŠ. Mestský úrad popritom neustále mediálne prezentuje, že skončil rok 2013 s finančným prebytkom.
Predpoludním som na ulici pred poliklinikou uvidel Lajoša. Teda, nebol som si úplne istý či je to on, pokiaľ som k nemu nepodišiel bližšie. Usilovne prežuval. Na privítanie mi povedal:“Musel som si kúpiť niečo v bufete, od rána som nemal nič v ústach.“
Kamarát Laco sa už niekoľko dní neholil. Nech si pleť oddýchne. Za chvíľu však vyzeral ako bezdomovec, teda iba jeho čierna brada. Oblečený chodil ležérne, ale zase nie tak, aby vzbudzoval zbytočnú pozornosť.
Žijeme v „ére prázdnoty“ a k tejto ére patrí aj devalvácia hodnôt, vyprázdnenosť a nemať čo povedať. Spoločnosť s ručením obmedzeným zruší prevádzku a nepreberá doručenky, ale štátny aparát, napriek upozorneniam nereaguje, napr. odobratím živnosteneckého listu a následným zlikvidovaným firmy aj z obchodného registra. Alebo nemá ani P.O.BOX., kde by si chodila vyberať poštu a konateľ je občan susedného štátu. A tak to ide dookola a občan sa právom cíti bezmocný, lebo sa zákonite nevie dovolať práva.
K tomuto zamysleniu ma viedli olejové škvrny vyskytujúce sa v okolí nášho kontajneru. Ako sa neskôr zistilo tak, takýmto spôsobom sa jedna „začínajúca“ podnikateľka zbavovala zodpovednosti, čo s použitým olejom. Áno poviete si, sú zberne použitého oleja, ale kto to tam bude neustále vláčiť a určite je potrebné za jeho znehodnotenie, či zužitkovanie zaplatiť. Tak, keď ma nikto nevidí, rýchlo šup do kontajnera, veď na smetisku vsiakne do zeme, že znehodnotí spodné vody, tak to je to posledné, čo takéhoto veľmi zaneprázdneného človeka môže zaujímať.
Podpísať úradný dokument odtlačkom pečiatky s podpisom primátora sa mi zdá znehodnocujúce úradný dokument na nič neznamenajúci zdrap papieru. Áno, môžete namietnuť, že sa tak deje u menej „závažných“ úradných dokumentov (OZNÁMENIE o čase a mieste konania volieb do orgánov samosprávy obcí), ktorých by musel štatutár podpísať dosť veľký počet.
vykupujem staré káble, kože, staré perie, akumulátory, zváračky, chladničky, práčky, kožuchy, staré počítače ozýva sa megafónom z auta, róm jazdiaci pomedzi bytové domy na sídlisku. Mnohých z Vás pri čítaní nadpisu asi napadlo, že Vás navádzam na vzburu. Nie, to by ma veru ani vo sne nenapadlo. Každý sa musí pekne naučiť brániť sa sám. Nikto to zaňho robiť nebude. A ak aj, dá si to dobre zaplatiť.
Po nočnej smene ma zvyčajne režú oči a vždy sa veľmi teším do postele. Rozospatý otváram výťah, chcem vstúpiť: Ej bistu, len, len, že som nevstúpil do kaluže čo pokrývala skoro celú plochu výťahu.“ Keď som vystúpil z výťahu, už naň čakali susedia. Keď uvideli, čo je vo výťahu, len neveriacky pokrútili hlavou.
predávame slovenské zemiaky z Velkého Krtíša, kozie rohy štipľavé aj nepálivé, výnimočne dobrá je aj kyslá kapusta vyrobená tradičnou technológiou, 50 kg vrece zemiakov za 5 eur, zaváraná jabĺčková paprika, plnená kyslou kapustou aj neplnená, chrumkavá cvikla v sladko kyslom náleve, tiež čalamádu štipľavú aj sladkú, ozývalo sa z dodávkového auta zaparkovaného medzi bytovkami.
K názvu tohto článku ma inšpirovala ponuka švédskych stolov v činskej reštaurácii pod výzvou:“Zjedz koľko vládzeš!!!, Dospelý 4,5 eura a deti do 8 rokov 2,5 eura. Pokles predajnosti sa nevyhýba ani „hviezdam“ Ikaru akou je Boris Filan. Je to možné vidieť v Lacnej knihe, kde cestopis:“Dolu vodou má zníženie ceny zo 7,9 eura na 3,5 eura. V tomto prípade už radšej neskúšali manažéri predaja trpezlivosť kupujúcich žiadnymi čarovnými cenovými barličkami a la Baťa. Kniha sama o sebe je taký hokus pokus, navyše ilustrovaná fotografiami vhodnými do rodinného albumu.
čo si ja len sám bez ženy tuná v kúpeloch počnem, hovoril si neustále starý slabozraký muž. Bol prvý krát ako za trest v kúpeloch sám. Jeden deň ráno vraví spolusediaci muž pri stole:“Môj spolubývajúci do rána zomrel.“
Potešenie a starosť svojej mamy. Stál na zastávke autobusu, budiac dojem, že každú chvíľu, chce do neho nastúpiť. Zvedavo si prezeral cestujúcich, či medzi nimi neuvidí svoju mamu. Keďže ju nenašiel, nechal autobus odísť. Zostal tam sám, v rukách držiac svojich verných kamarátov kravičku Belaňu a býčka Pica. .
Pomyslel som si, keď som videl v Lacnej knihe ponúkať knihu Pastiersky list od Michala Hvoreckého za 2,99 eura. Pričom pôvodná prečiarknutá cena bola 9,92 eura. Napriek tomu, že od vydania už ubehlo niekoľko rokov, je to znak toho, že vydavateľ zrejme nesprávne odhadol dopyt čitateľov po tomto druhu literatúry. Pre autora je to varovaním, že literárna reportáž spracovaná pre noviny má krátku životnosť.
Často krát ma zarazí voľne pohodený obal z čokoládovej tyčinky, nedopalok z cigarety, či kelímok z pudingu. Poviete si no a čo? No a nič, len ma zaráža, že my občania Žarnovice túžiaci po čistom, peknom meste, maríme toto úsilie každodenne napĺňané nezamestnanými na aktivačných prácach. Doma by nás to nenapadlo hádzať špačky dookola miesta, kde práve sedíme, to by sme jednoducho nezniesli.
„Kvôli mne to nemusíte kosiť,“ povedal mi susedovie chlapec, keď ma uvidel kosákom stínať vysoké rastliny na lúke. „Stínam ich kvôli stromčekom, aby ich nezadusili.“ „Dajte si pozor na zmije,“ nezabudol ma ešte upozorniť.“Máte síce vysoké baganče, ale jeden nikdy nevie.“Pomyslel som si:“Nemal by si to podceňovať, baganče máš už dosť rozbité. Asi by som si mal zaobstarať gumené čižmy. .
tak skonštatovala moja žena po príchode do kuchyne, keď jej syn na pripomienku, v nedeľu predpoludním, aby sa chystal do kostola, zahlásil:“Mamička, necítim sa dobre, bolí ma hrdlo, idem sa vyhriať do postele. Ženu vytáčajú tieto jeho vykrúcačky do biela.
Ráno, keď mám voľno si obvykle kúpim v kiosku noviny a potom popíjajúc kávu v najbližšej kaviarni, si ich nikým nerušený, prelistujem. Tak to bolo aj v to ráno na dovolenke pri mori. Došiel som ku stánku a pýtam si noviny. Odpoveď predavačky ma trochu zaskočila: “Nemáme.
Popoludní sme sa so ženou rozhodli urobiť nákup v jednom z miestnych super marketov. Nákupný vozík bol naplnený všetkým možným, keď som si spomenul na minerálku s príchuťou čučoriedok. Hovorím žene:“ Tu ma počkaj, idem vziať jedno balenie.
Písal som frajerke list z vojenčiny. Mal som napísané až dve vety. Anička veľmi Ta ľubím. V Nitre je dusné leto. Potom ma už nič nenapadlo. Už som vážne začal rozmýšľať, že poprosím Zdena, nech mi niečo nadiktuje, keď, ako na zavolanie prišiel s Marekom.
Prečo rómske deti v Žarnovici prehľadávajú kontajneri so smeťami? Dá sa povedať, že pomáhajú svojej rodine prežiť s ohľadom na ich sociálnu situáciu. Možno to tieto deti berú aj ako po vyrazenie. Pri ich prehľadávaní zisťujú ako vlastne žijú tí gadžovia. Pretože z toho čo všetko končí v kontajneri sa dá mnohé vyčítať. Hľadajú kovy ktoré sa dajú výhodne speňažiť, ale nepohrdnú ani oblečením, ba pri veľkých jarných a jesenných zberoch odpadu si nájdu aj zaujímavý nábytok na skrášlenie ich príbytkov.
